Volume.3

„Billy, poď sa na niečo pozrieť!“

„Čo je?“

„Aha!“

Hlavou som mierne kývol na druhú stranu chodby. Na siluetu dievčaťa, spoza ktorej v až nepríjemne malej vzdialenosti pretŕčala silueta chalana.

„To je Kamča?“, spýtal sa ma Billy.

Prikývol som.

„Prečo má jazyk v ústach toho idiota?“

„Neviem, ale nevypadá to akoby mu kontrolovala štvorku vľavo hore.“

Billy sa zasmial. Často mi hovoril, že obdivuje moju schopnosť nebrať všetko až tak vážne.

Poznali sme sa už tri roky a boli sme najlepší priatelia. Iba on vedel, že som zamilovaný do Kamči. Ach boli sme takí idioti. Ja preto, že som to v sebe tri roky dusil a on preto, že mi nikdy neporadil aby som jej o tom povedal. No nemôžem mu to zazlievať. Billy bol na tom s dievčatami ešte horšie než ja. Bol k nim až tak slušný a milý, až ho každá z nich brala ako najlepšieho kamaráta. No zároveň bol taký nesmelý, že to pri kamarátstve vždy ostalo.

„Ako si z toho môžeš robiť srandu? Myslel som, že ju miluješ.“

Miloval som ju najviac na svete.

„Áno, ale nemalo by to budúcnosť. Vieš predsa že neviem byť k ľuďom taký milý ako ty.“

Každý deň by som jej posteľ obsypával kvetmi, hladil by som ju po vlasoch keď by zaspávala a robil jej na raňajky wafle v tvare smajlíka.

„Po čase by zistila že som bastard a bolo by to ešte horšie. Takto aspoň môžeme byť pria...“

„Koľko krát ti mám hovoriť, že nie si žiadny bastard? Si človek s najväčším srdcom, akého poznám. A každé dievča by s tebou určite malo krásny život.“

Nemohol som prejaviť slabosť akou je sklamanie. Aj keď sme už boli priatelia dosť dlho, ešte som k nemu nebol úplne úprimný.

„Nie, som fakt rád, že je to takto. Zabudnime na to, na celú tú situáciu s Kamčou.  Som v pohode, vážne kámo, vďaka za starosti, ale nie sú treba.“

       Keď sa Kamča od toho buzeranta konečne odtrhla a vracala sa smerom k nám, zbadal som ako ten chudák udrel po zadku svoju spolužiačku. Už vtedy som vedel, že on bude môj prvý. Že konečne som našiel niekoho, na kom som pripravený si to vyskúšať. Vedel som, že tým konečne nasýtim ten neprestajný hlad v mojej hlave, že zavŕšim svoje osemmesačné dielo a, čo ma najviac tešilo, že tým v konečnom dôsledku pomôžem aj Kamči. Veď taký hajzlík by jej len zbytočne zlomil srdce.